Začíname s Perl časť 1.

Tento sciptovací jazyk, ktorý má dobre vypracované regulárne výrazy, môžete použiť k veľmi rôznorodému spektru činností, zahrnajúci efektivného zpracovaniu väčšieho množstva textu. Nasledujúce typy by vám mali pomôcť so začiatkamy tak, aby ste boli schopný vytvoriť sami jednoduché aplikácie.

Interpretovaný vs. kompilovaný kód

Programy v Perl môžeme ukladať dvoma spôsobmy. Bud interpretované v scripte alebo ako binárne verzie (kompilovaný). Obidva spôsoby majú svoje výhody a nevýhody. Kompilovaný je o trochu pomalši a jeho súčastou je celí zdrojový kód, všetky knižnice a veľa iných vecí. Veľkost je tak neporovnateľne väčšia, no veľkosť je tam väčšia hlavne kvôli knižniciam. Neskôr ked program dorábame už sa jeho velkosť zvačšuje tak isto ako pri nekompilovanom. Tým ze je skompilovaný je znížena aj jeho možnost zmien chovania. Má ale aj výhody. Program potom prenesený na iné PC je ihned plne funkčny ako na PC na kt. sa program vytváral, kedže v obsahuje aj všetky knižnice netreba nič inštalovať. Interpretovaný program je rychlejší, prehladnejší a k dispozícií je zdrojový kod kt. je hlavne malý. Je tiež možnosť ho ľahko upravovať bez zásadnejších zmien.
Pokiaľ chcete script kompilovať, napíšte:

perlcc subor.pl

Pokiaľ uprednostnujete interpretované programy, musíte napísať na začiatok každého scriptu:

#!/usr/bin/perl

Odporúčam ale používať variantu s parametrom -w, vdaka ktorému nám bude vypisovať všetky chyby:

#!/usr/bin/perl -w

Výpis textu

Zakladný príkaz asi v každom jazyku je print. Teraz si vyskúšajte tento script:

#!/usr/bin/perl -w
print "Hallo World";

Tento súbor uložte ako:

subor.pl

Potom musíme ale nastaviť tomu súboru aj práva na spustenie, takže zadajte:

chmod a+x subor.pl

A teraz uz len spustime program:

./subor.pl

Premenné a práca s nimi

V tomto jazyku je niekoľko typov premenných a tie sa od seba líšia znakom pred nazvom premennej.

$premenna //skalárna
@premenna //pole, zoznam alebo text
%premenna //asiciatívna (hash)
$$premenna //odkaz na premennú ($$ / @$ / %$)

Deklarovanie premenných a ich typ nieje potrebne kedže sa deklarujú sami automaticky, ihned pri prvom použití. Skalárnu premennú s hodnotou 5 vytvoríme nasledovne:

$premenna = 5;

Ak chceme niektorú z premenných zrušiť, nemôžeme im iba prideliť nulovú hodnotu ale musíme im prideliť hodnotu undef:

$premenna = undef;

Ak chceme vytvorit viacero premenných s rovnakou hodnotou môžeme ich jednoducho napisať vedľa seba:

$a = $b = $c = $d = 5;

Pokial chceme hodnotu premennej zvačšiť(napr. o 5), väčšinou použijete zápis:

$a = $a + 5;

No v Perl poznáme ale jnoduchší zápis:

$a += 5;

Tento spôsob funguje aj pri ostatných operáciach, nielen pri sčitovaní. Už sme si ukázali ako zmeniť hodnotu premennej, ale čo ak chceme iba incrementovat? Na to môžme použiť další spôsob:

$a++ ;

No máme tu aj další podobný zápis:

++$a ;

Rozdiel medzi nimi ja taký ze pri prvom spôsobe zápisu sa najskôr vyvolá hodnota premennej a bude vydaná jej pôvodna hodnota a až potom sa incrementuje. Zatiaľ co pri druhom spôsobe sa najskôr incrementuje a je vydaná už jej incrementovaná hodnota. Spájanie premenných v Perl je tiež jednoduché ako u ostatných jazykoch, a to pomocou "." (bodky). Tu si uvedieme príklad:

$premenna = "jablko "."hruska "."a ostatne";

Alebo tiež ak iba pripisujeme k premennej tak môžme použiť:

$premenna = "jablko hruska";
$premenna .= "a ostatne";

Opakovanie príkazu môžme vykonať príkazom "x". Tu je jednoduchý príklad ktorí nám vypíše 5 krát za sebou hodnotu premennej $a:

print $a x 5;

Príspevok pridaný dňa: 02.10.2011 od užívatela: Dodoslav.

Navigačný panel